Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Hrušovany
 
 

Stručná história obce

Prvé známky osídlenia územia obce Hrušovany a jej okolia pochádzajú z obdobia mladšej doby kamennej – neolitu (5000 – 4000 pred n. l.), kedy sa prví roľníci usadzovali v sprašových oblastiach v blízkosti vodných tokov. Nasvedčujú tomu najmä početné nálezy typickej lineárnej keramiky v okolí, obcí Ludanice, Veľké Dvorany a Chrabrany (1).

Skončením neolitu na rozhraní 4. a 5. tisícročia pred n. l. nastupuje neskorá doba kamenná – eneolit. Obdobie 4. tisícročia pred n. l. je charakteristické vývojom lengyelskej kultúry, ktorá sa však v okolí Hrušovian výraznejšie neprejavila. Na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred n. l. je v okolí obce badateľný výskyt badenskej kultúry, ktorej zvyšky sú však pomerne chudobné. Koncom obdobia badenskej kultúry sa oblasť stredného Ponitria a teda aj územie obce značne odklonilo od historického vývoja Podunajskej nížiny. V tejto oblasti vznikla takzvaná bošácka kultúra, ktorú preukazujú najmä nálezy z okolia Malých Dvorán a Krásna. Jej zánikom končí obdobie eneolitu a zároveň tiež i obdobie doby kamennej a nastupuje doba bronzová (1).

Kultúry doby bronzovej sa začali formovať od roku 2000 pred n. l. a  pretrvali až do obdobia 8. stor. pred n. l. Najväčšie množstvo pamiatok z tohto obdobia sa v okolí obce zachovalo až z obdobia mladej a neskorej doby bronzovej, v ktorej mala značný vplyv lužická kultúra. Jej dominantným znakom boli mohyly a pohrebiská. Prevažná väčšina obyvateľstva sa v tomto období zaoberala poľnohospodárstvom, postupne sa však odčleňovali skupinky špecializovaných výrobcov, ktorí sa zaoberali výrobou bronzových nástrojov, nádob, zbraní, ozdôb. Práve obdobie lužickej kultúry je charakteristické počiatkami spoločenskej deľby práce. Pracovné nástroje z bronzu umožnili ďalšie zvýšenie produktivity práce, čo viedlo k postupnej nadprodukcii, ktorá sa stala dôsledkom majetkových rozdielov v spoločnosti (1).

Lužická kultúra sa v pozmenenej podobe zachovala v okolí obce aj v priebehu starej doby železnej – halštatu (850 – 400 pred n. l.). Historické nálezy z tohto obdobia naznačujú, že vývoj stredného Ponitria sa opäť zblížil s vývojom na území Podunajskej nížiny. V priebehu 5. stor. pred n. l. bol zaznamenaný postupný zánik lužickej kultúry, čo umožnilo nástup ďalšej epochy vo vývoji ľudskej spoločnosti, mladej doby železnej – doby laténskej, ktorá sa datuje od 400 rokov pred n. l. približne do obdobia prelomu letopočtov (1).

Ďalšie obdobie bolo charakteristické najmä prítomnosťou rímskych vojsk v strednej Európe a vďaka tejto skutočnosti bolo pomenované rímska doba. Datované bolo do obdobia od prelomu letopočtov do roku 476. Táto doba sa v okolí obce prejavovala najmä výrazným vplyvom Kvádov, ktorí v tejto oblasti po sebe zanechali rozsiahle sídliská s rôznymi pamiatkami. V období 4. a začiatkom 5. stor. n. l., bal v okolí obce zaznamenaná prítomnosť Hunov, ktorí po sebe zanechali malé pohrebiská a nepočetné sídla. Jedno z takýchto sídiel sa nachádzalo aj v obci Výčapy – Opatovce (1).

V období sťahovania národov, ktoré prebiehalo v 5. až 6. stor. n. l. sa časť slovanských kmeňov presúvala zo svojej východnej pravlasti do oblastí južnej a východnej Európy. Príchod slovanských kmeňov priniesol so sebou aj novú duchovnú a hmotnú kultúru, ktorá značne ovplyvnila pôvodné miestne obyvateľstvo. Prítomnosť slovanských kmeňov v okolí obce potvrdzujú archeologické nálezy vo Výčapoch - Opatovciach, ktoré odkryli rannoslovanské sídlisko a žiarové popolnicové pohrebisko(1).

Ďalšou významnou etapou vo vývoji osídlenia v oblasti Hrušovian bolo obdobie Veľkomoravskej ríše, ktoré sa datuje od 9. stor. až do začiatku 10. stor. n. l. V tejto ére sa v okolí obce nachádzala vyššia koncentrácia sídiel, ako tomu bolo v predošlých obdobiach. Práve táto vyššia koncentrácia naznačuje vyšší nárast populácie a postupný vývoj staroslovanskej spoločnosti. Vyskytujú sa nové formy sídiel, vytvárajú sa predmestské aglomerácie, služobnícke osady. Rozsah osídlenia vo veľkomoravskom období sa natoľko ustálil, že v ďalších storočiach sa už výraznejšie nemenil (1).

Po páde Veľkomoravskej ríše začínajú vpády Hunov na územie Slovenska. Obec nebola pravdepodobne ich vplyvom poznačená, nakoľko sa nenašli žiadne archeologické doklady o prítomnosti starých Maďarov v jej okolí. Stredoveké Hrušovany v podstate nadväzujú na veľkomoravské sídlo, ktoré sa v tejto oblasti nachádzalo. Od prvej polovice 13. stor. obec patrí pod správu šľachtického rodu Ludanickovcov, čím sa radí k jednému z ich najstarších majetkov (1).

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1318, kde sa obec spomína pod menom Kürtveles. Už v roku 1332 sa v obci nachádzal kostol, ktorého existenciu potvrdzuje zápis vo veľkom registri pápežských kolektorov o zaplatených desiatkach, ktoré predpísala pápežská kúria užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku. V roku 1392, kráľ Žigmund pričlenil Hrušovany spolu s Preseľanmi do Oponického panstva, ktoré patrilo rodu Apponyiovcov. Tento šľachtický rod je spätý s obcou až do roku 1935, kedy zomrel posledný člen tejto vetvy, Henrich Apponyi (2).

Obec bola až do druhej polovice 20. Storočia n. l. prevažne poľnohospodárska. Každá domácnosť chovala značný počet zvierat. Do roku 1891, kedy bola otvorená železničná trať Nové Zámky – Prievidza sa miestne obyvateľstvo živilo i furmančením. Práve vybudovanie železnice pomohlo okrem iného i výraznejšiemu rozvoju poľnohospodárstva, hlavne rozšíreniu pestovania cukrovej repy pre cukrovary a liehovary. K rozvoju remesiel došlo až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Obyvatelia sa zaoberali pestovaním, spracovaním a predajom poľnohospodárskych produktov, popri ktorom sa rozvinulo spracovanie konope, a s ním celý rad remesiel od jeho spracovania na nite až po výrobu látok. Pri rozvinutom poľnohospodárstve majitelia koní furmančili najmä na blízkom grófskom majetku pri prácach v lese, zvoze dubovej kôry, dreva, či prevoze obilia do blízkych mlynov. Vo výrobe potravinárskych produktov, spracovaní mäsa, mlieka, hydiny, vajec, masla a pod. bola obec sebestačná a jej obyvatelia pravidelne predávali tieto produkty na jarmokoch v blízkych obciach a mestách (2).

Medzi významné momenty, ktoré ovplyvnili život v obci patrilo nepochybne vybudovanie obecného domu v roku 1889, ktorý stál až do roku 1967, kedy bol zbúraný. V obecnom dome bol umiestnený obecný úrad, neskôr pekáreň a následne prvá materská škola (tzv. úvodka). V roku 1901 bola vybudovaná parná teheľňa, ktorá poskytovala prácu domácemu obyvateľstvu. V rokoch 1910 – 1912 bola vystavaná úzkokoľajná železnička z Oponíc do Somorovej, ktorá viedla tiež i katastrálnym územím obce popri rieke Nitra. Táto železnica slúžila poľnohospodárom a lesníkom, avšak v roku 1929 bola zrušená v dôsledku parcelácie veľkostatku Heinricha Appónyiho. Na jar v roku 1912 začala obec s výstavbou Základnej školy, ktorá bola ukončená v mesiaci september. Škola bola jednotriedna s maďarským vyučovacím jazykom a v mesiaci september začala školskú dochádzku. Prvým menovaným učiteľom bol Alexander Dányi  zo Žiliny. V školskom roku 1912-1913 bolo do školy zapísaných 116 žiakov. Prvá svetová vojna sa dotkla tiež i života obyvateľov obce, z ktorých padlo na frontoch 26 – 28 občanov. Obdobie 30. Rokov 20. storočia je v obci charakteristické hospodárskou krízou, ktorá sa okrem iného vyznačuje vysokou nezamestnanosťou obyvateľstva, ktoré odchádzalo za prácou do Nemecka (2).

Ďalším významným míľnikom, ktorý ovplyvnil celkový vývoj obce bola II. svetová vojna. Obec nebola vojnou príliš poznačená až do roku 1945. Práve 27.3.1945 vypukol boj o obec a most cez rieku Nitru. Počas bojov neprišlo k strate na životoch miestneho obyvateľstva, avšak obec bola prebiehajúcimi bojmi a bombardovaním veľmi poškodená, poškodené boli hlavne domy a škola. Nemecká armáda zničila okolité mosty. Boj o obec sa skončil 1.4.1945, kedy II. ukrajinský front vytlačil nemecké vojská z obce smerom na vinohrady. Medzi významné momenty v rozvoji obce po 2. Svetovej vojne nepochybne patrí zriadenie Materskej školy v roku 1948 a elektrifikácia obce v roku 1949, v rámci ktorej bolo tiež zrealizované tiež verejné osvetlenie (2).

Ešte pred koncom vojny vznikali na oslobodených územiach miestne národné výbory (MNV), ktoré preberali štátnu moc. Takýto výbor bol zriadený aj v samotnej obci aby sa staral o jej vedenie. V roku 1976 došlo k zlúčeniu Hrušovian so susednou obcou Preseľany. Do tohto integračného procesu sa zapojili i Koniarovce a Belince. Vedením týchto štyroch obcí bolo poverené MNV v Preseľanoch. Tento stav trval až do roku 1990, kedy prebehlo referendum miestneho obyvateľstva o odčlenení V roku 1990 sa tiež uskutočnili prvé voľby, pri ktorých bol zvolený starosta obce a obecné zastupiteľstvo. Tieto dva orgány majú na starosti vedenie obce aj v súčasnosti (2).

(1) Uhlár, V. a i. 1988. Okres Topoľčany. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1988. 437 s.
(2) Kronika obce Hrušovany

 


 


Úvodná stránka