Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Hrušovany
 
 

Prírodné podmienky obce

Prírodné podmienky obce sú charakterizované nasledovnými pomermi:

Litogeografické pomery Pedogeografické pomery
Morfogeografické pomery Fytogeografické pomery
Hydrogeografické pomery Zoogeografické pomery
Klímageografické pomery Chránené časti prírody

Litogeografické pomery

Mapa litogeografického členenie obce HrušovanyÚzemie obce Hrušovany patrí do oblasti vnútorných pánv a kotlín, podoblasti Podunajská panva, z ktorej zasahuje do jej územia okrsok Trnavsko-dubnická panva. Najnižšou jednotkou na území katastra je rišňovská priehlbina (1).

Územie obce Hrušovany sa začalo formovať už v období terciéru, konkrétne v bádene, kedy sa v strednom a vrchnom bádene v južnejších častiach Nitrianskej pahorkatiny vplyvom poklesových zlomov severovýchodného až juhozápadného smeru otvárali rišňovská a komjatická priehlbina. Následne v období panónu dochádza na území obce k sedimentácií piesčito-ílovitých usadenín ivánskeho súvrstvia. Na treťohorné procesy nadväzuje sedimentačná činnosť v období kvartéru (2).

Najstaršími usadeninami z tohto obdobia sú fluviálne sedimenty, konkrétne piesčité štrky a piesky spodnej strednej terasy s pokryvom spraší a sprašových hlín. V období mladšieho pleistocénu došlo k postupnému vyrovnávaniu pozdĺžneho profilu rieky. Popri tom sa v tejto etape vyvíjali eolické sedimenty, konkrétne prachovité až piesčité hliny – spraše, ktoré do značnej miery zamaskovali staršie formy a sedimenty. V poslednej etape kvartéru, v holocéne sa sformovali proluviálne sedimenty a fluviálne sedimenty (2).

Ako naznačuje mapa geologickú stavbu územia tvoria kvartérne sedimenty, ktoré majú na území obce dominantné postavenie a v podstate súvisle pokrývajú celé územie obce. Hrúbka kvartérneho pokryvu sa v globále zväčšuje zo severu na juh.

Morfogeografické pomery

Mapa morfogeografického členenia obce HrušovanyNa základe geomorfologického členenia Slovenska môžeme obec Hrušovany zaradiť do celku Podunajská pahorkatina, z ktorého na jej územie zasahujú Nitrianska niva a Nitrianska pahorkatina. Z Nitrianskej nivy na územie Hrušovian zasahuje Stredonitrianska niva a z Nitrianskej pahorkatiny zase časť Bojnianska pahorkatina (3).

Reliéf územia obce tvoria roviny a nížinné pahorkatiny, pričom východná časť je charakteristická nízkymi riečnymi terasami a poriečnymi nivami. V tejto oblasti zaznamenávame tiež i najnižšie položené miesto v obci (150 m n. m). Západná časť má pahorkatinný ráz, veľkosť prevýšenia oproti východnej časti obce je 108 m n. m. Najvyššie položené miesto má nadmorskú výšku 258 m n. m., nazýva sa Dolné háje. Práve táto oblasť má najväčšiu sklonitosť svahov (8°- 9°). Oproti tomu východná časť obce má sklonitosť v rozpätí 0°- 1°. Z geomorfologických foriem reliéfu sa v obci nachádzajú svahový chrbát v časti Dolné Háje, úžľabie v časti Stará Hora, ktoré prechádza do nánosového kužeľa. Oblasť Hlbokých jarkov môžeme charakterizovať ako strž a na východe, v oblasti Dolných lúk sa nachádzajú terasy.

Hydrogeografické pomery

Graf č. 1: Priemerné mesačné prietoky rieky Nitra v obci Hrušovany za roky 2001 - 2010Hrušovany patria do povodia rieky Nitry, konkrétne do základného povodia 4-21-12 (stredná Nitra), ktoré sa rozprestiera po oboch stranách rieky od zaústenia Bebravy po zaústenie Malej Nitry. Okrem rieky Nitry sa v obci nachádza i umelé jazero v jej severozápadnej časti, ktoré vzniklo ako výsledok ťažby štrku. Rieka Nitra dosahuje v obci najvyšší prietok v mesiaci marec (30,5 m3/s). Od apríla začína znižovať svoj vodný stav s minimom v auguste (5,7 m3/s) a októbri (5,6 m3/s) a k jeho opätovnému nárastu prichádza v priebehu novembra a decembra (graf č. 1). Priemerný ročný prietok rieky v okolí Hrušovian je 12 m3/s. Na základe uedených vodných stavov sa rieka Nitra zaraďuje do skupiny vrchovino-nížinných riek.

Podpovrchové vody v obci sa radia do vodohospodárskej oblasti riečnych náplavov rieky Nitry, ktoré patria k základnému nevýraznému vápenato-horečnato-hydrogénuhličitanovému typu, so zvýšeným obsahom rozpustných látok. Zdrojom týchto podzemných vôd sú povrchové toky v blízkosti pohoria Tríbeč, zrážkové vody a vody prestupujúce z mezozoických vrstiev tohto pohoria.

Klímageografické pomery

Graf č. 2: Priemerné mesačné teploty v obci Hrušovany za roky 2000 - 2010Obec Hrušovany sa z klimatického hľadiska člení do oblasti nížinnej klímy prevažne teplej (4), prípadne do oblasti teplej na hranici medzi teplou mierne suchou oblasťou s miernymi zimami a teplou suchou oblasťou s miernymi zimami (5). Amplitúda priemerných mesačných teplôt na základe dostupných meraní za posledných 10 rokov v obci kolíše od -1,1°C v januári po 21,3°C v júli (graf č. 2).

Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 506 mm (rok 2005) do 688 mm (rok 2006). Najdaždivejším mesiacom je júl (582,1 mm) a naopak najsuchším je apríl s 321,5 mm. Celkový počet zrážok za obdobie posledných 10 rokov dosiahol hodnotu 5593,1 mm.

Pedogeografické pomery

Mapa pôdnych typov obce HrušovanyZ pôdnych typov sa na území obce nachádzajú hnedozeme, ktoré sa tiahnu od jej západného okraja až po jej zastavanú časť v centre a radia sa do skupiny úrodných pôd.

Na skupinu hnedozemí nadväzujú fluvizeme, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rieky a tiahnu sa smerom od jej brehov po východnú hranicu s obcou Lefantovce.  Vývoj týchto pôd bol z veľkej časti ovplyvnený človekom a to najmä vybudovaním hrádzí a regulovaním vodných tokov. Keďže už nie sú fluvizeme pravidelne zaplavované, riečna sedimentácia sa narušila a začínajú sa tieto pôdy pomaly premieňať na terestrické pôdy, ktoré nie sú zásadne ovplyvňované vodou (6). Napriek tomu, že sa fluvizeme nevyznačujú takou vysokou mierou úrodnosti ako hnedozeme, po melioračných úpravách, ktoré vykonalo miestne poľnohospodárske družstvo, sa i napriek tomu využívajú ako poľnohospodárske pôdy.

Plošne najmenší areál na juhu obce zaberajú černozeme, ktoré sú jedny z najúrodnejších pôd na území Slovenska.

Z pôdnych druhov sa na území Hrušovian nachádzajú hlinité pôdy (stredne ťažké), ktoré zaberajú prevažnú väčšinu územia. Tiahnu sa od východnej hranice smerom k centru obce, kde sa nachádza zastavaná časť. Od nej pokračujú ďalej smerom na západ až po hranicu s obcou Hruboňovo.

Druhým pôdnym druhom sú Ílovitohlinité (ťažké) pôdy, ktoré sa na území obce nachádzajú iba v jej severozápadnej časti vo forme malého ostrovčeka. Obsahujú 45 – 60 % ílu, čo z nich robí pomerne ťažko obrábateľné pôdy.

Fytogeografické pomery

Mapa potenciálnej vegetácie obce HrušovanyPotenciálna vegetácia, ktorá by sa mala na území obce nachádzať bola z veľkej časti ovplyvnená činnosťou človeka, čo spôsobilo zmenu štruktúry druhov a z pôvodného rastlinstva sa tak zachovali iba nepatrné zvyšky. Pozostatky pôvodného rastlinstva sa nachádzajú pozdĺž vodného toku, kde sa v minulosti rozprestierali lužné lesy nížinné (Ulmenion). Typickými zástupcami tohto spoločenstva sú jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), dub letný (Quercus robur), brest hrabolistý (Ulmus minor), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), javor poľný (Acer campestre), čremcha strapcovitá (Padus avium) a dreviny mäkkých lužných lesov, najmä druhy rodov vŕb (Salix) a topoľov (Populus). V krovinnom poschodí sú to najmä, zob vtáčí (Ligustrum vulgare) a bršlen európsky (Euonymus europaea) (7).

Na lužné lesy by zo západu mali nadväzovať dubovo-hrabové lesy panónske (Quercorobori-Carpinenion betuli), ktorých hlavnými predstaviteľmi sú dub letný (Quercus robur) a druhy ako je bleduľa jarná (Leucojum vernum), krivec tulcový (Gagea spathacea), mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus) a i. (7).

Zo západu by malo na územie obce zasahovať pásmo dubovo-cerových lesov (Quercetum petraeae-cerris). Takýto typ vegetácie je charakteristický pre kontinentálnu časť Balkánu. U nás je rozšírený najmä na južnom Slovensku. Toto spoločenstvo je charakteristické výskytom dubu zimného (Quercus petraea) a dubu cerového (Quercus cerris). Z krovinatých druhov sa tu nachádzajú napríklad vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), ruža galská (Rosa gallica) a i. Medzi ďalšie druhy patria fialka srstnatá (Viola hirta), prvosienka jarná šedá (Primula veris) a pod. (7).

V súčasnosti je takmer celé územie obce premenené na agrárnu krajinu. To spôsobilo nahradenie pôvodnej vegetácie kultúrnymi plodinami a skultúrnenie krajiny pre potreby poľnohospodárstva. Reálna vegetácia je teda zastúpená najmä poľnohospodárskymi plodinami ako repka olejná (Brassica napus napus), pšenica letná (Triticum aestivum), jačmeň jarný (Hordeum vulgare), kukurica siata (Zea mays) a iné. Okrem poľnohospodárskych plodín sa v obci vyskytujú aj lesné porasty vo forme malých hájov. Najrozsiahlejšie sú v severovýchodnej časti obce nazývanej Stará hora a južnejšie situovaných Hlbokých jarkoch. Obe tieto lokality tvoria najmä topoľové a agátové porasty, ktorých hlavnými predstaviteľmi sú topoľ čierny (Populus Nigra), topoľ deltolistý (Populus deltoides), agát biely (Robina Pseudacacia). Z ďalších predstaviteľov môžeme spomenúť slivku trnkovú (Prunus spinosa), bazu čiernu (Sambucus nigra) a pŕhľavu dvojdomú (Solidago gigantea). Medzi jednotlivými poliami, na ktorých sú vysadené kultúrne plodiny, sa nachádzajú remízky, ktoré sú zvyškami pôvodnej vegetácie, rozkladajúcej sa na ploche menšej ako 1 ha (7).

Zoogeografické pomery

Zo živočíšstva obce prevažujú zástupcovia spoločenstva polí a lúk, ktorých život je vo veľkej miere ovplyvňovaný činnosťou človeka. Tá sa prejavuje najmä pri poľnohospodárskych činnostiach, ako je zber úrody a orba. Medzi hlavných predstaviteľov radíme prepelicu poľnú (Coturnix coturnix), jarabicu poľnú (Perdix perdix) a vranu obyčajnú (Corvus corone). Z cicavcov sú to najmä líška obyčajná (Vulpes vulpes), hranostaj obyčajný (Mustela erminea), veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), zajac poľný (Lepus europaeus) a syseľ obyčajný (Citellus citellus) (6).

Najvyššia miera vplyvu človeka sa prejavuje v spoločenstve ľudských sídlisk (intravilánu), z ktorého sa tu nachádzajú celkovo tri skupiny. Prvú tvoria zvieratá, ktoré hľadajú zdroj výživy zväčša u človeka a v jeho hospodárstve. Medzi takéto druhy patria hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), drozd čierny (Turdus merula), myš domová (Mus musculus) a iné. Druhú skupinu tvoria druhy, ktoré využívajú domy a hospodárske budovy ako hniezdiská a potravu si hľadajú buď v ich blízkosti, alebo úplne nezávisle od nich. Sem môžeme zaradiť napríklad bociana bieleho (Ciconia ciconia), plamienku driemavú (Tyto alba), z cicavcov sú to lasica obyčajná (Mustela nivalis) a tchor obyčajný (Putorius putorius). Poslednou skupinou sú živočíchy, ktoré sa vyskytujú v budovách a ich okolí, ale vyskytujú sa aj v iných biotopoch. Tieto druhy si človeka a domáce zvieratá nevšímajú, tvoria najpočetnejšiu skupinu, väčšinou sú malé, vedia sa dobre skrývať a na ich výskyt v okolí ľudských sídlisk pôsobia atraktívne tie isté prvky ako aj v ostatnej prírode. Medzi hlavných predstaviteľov patria ropucha zelená (Bufo viridis), užovka obyčajná (Natrix natrix), jež obyčajný (Erinaceus europaeus) a i. (6).

Poslednou zoocenózou je živočíšne spoločenstvo vôd, zastúpené spoločenstvom brehov vôd a spoločenstvom potokov a riek. Spoločenstvo brehov vôd je charakterizované ako druh zoocenózy tvorenej druhmi živiacimi sa vodnými živočíchmi alebo organickými látkami zo styčného pásu vody so suchou zemou a druhmi hľadajúcimi si v ňom skrýšu pred nepriateľmi. Medzi charakteristických predstaviteľov patria najmä obojživelníky, ako skokan zelený (Rana esculenta) a skokan rapotavý (Rana ridibunda), pomerne hojné zastúpenie majú pavúky (Arachnoidea), najväčšiu skupinu tvorí hmyz. K jeho hlavným predstaviteľom patrí chvostoskok vodný (Podura aquatica), komár útočný (Aedes vexans) a rôzne druhy vážok (Odonata). Cicavce sa v tomto biotope vyskytujú iba prechodne. Živočíšne spoločenstvo potokov a riek je charakteristické pomerne veľkým množstvom vody, ktorá je už značne znečistená. Charakteristickou rybou miestnej fauny je mrena severná (Barbus barbus), medzi ďalších zástupcov patrí zubáč obyčajný (Lucioperca lucioperca), pleskáč vysoký (Abramis brama) a kapor obyčajný (Cyprinus carpio). Z hadov sa tu vyskytuje užovka obyčajná (Natrix natrix). Z vtákov patrí k charakteristickým predstaviteľom rybárik obyčajný (Alcedo atthis). Z cicavcov je zaznamenaný najmä výskyt krysy vodnej (Arvicola terrestris) (6).

Ochrana prírody

Mapa chránených častí prírody obce HrušovanyZ hľadiska ochrany prírody patria medzi významné oblasti obce Hrušovany dva areály. Prvým je chránený strom S 284 dub cerový (Quercus cerris), ktorý bol za chránený strom vyhlásený 20.11.1996, z dôvodu vysokej estetickej, vedecko - výskumnej, náučnej a kultúrno – výchovnej hodnoty. V jeho okolí platí druhý stupeň ochrany, ktorú zabezpečuje CHKO Ponitrie (8).

Druhým chráneným areálom v obci je chránené vtáčie územie Tríbeč, ktoré zasahuje do jej východnej časti. Dôvodom ochrany chráneného vtáčieho územia Tríbeč je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov. Spravované územie má rozlohu 24 540 ha a patrí pod správu CHKO Ponitrie. Tríbeč je jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie orla kráľovského (Aquila heliaca) a penice jarabej (Sylvia nisoria). Pravidelne tu hniezdi viac ako 10 % národnej populácie druhov výra skalného (Bubo bubo), lelka lesného (Caprimulgus europaeus), včelára lesného (Pernis apivorus), ďatla prostredného (Dendrocopos medius), muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis), prepelice poľnej (Coturnix coturnix), krutihlava hnedého (Jynx torquilla), hrdličky poľnej (Streptopelia turtur), žltochvosta lesného (Phoenicurus phoenicurus) ale i muchára sivého (Muscicapa striata) (9).

Použitá literatúra

(1) Vass, D. a i. 1988. Vysvetlivky k mape – regionálne členenie západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR 1:500 000. 1. vyd. Bratislava : Geologický ústav Dionýza Štúra, 1988.
(2) Pristaš, J. a i. 2000a. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1:50 000. 1. vyd. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2000.
(3) Mazúr, E., Lukniš, M. 1980. Geomorfologické jednotky 1:500 000. In: Atlas Slovenskej Socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1980. s. 54-55.
(4) Tarábek, K. 1980. Klimatogeografické typy 1:1 000 000. In: Atlas Slovenskej Socialistickej republiky. Mazúr, E. red. Bratislava : Slovenská akadémia vied a Slovenský úrad geodézie a kartografie, 1980. s. 64.
(5) Lapin, M. 2002. Klimatické oblasti 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Miklós, L. red. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia SR, 2002. s. 95.
(6) Lukniš, M. 1972. Slovensko II príroda. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1972. 920 s. ISBN 65-043-72
(7) Ružičková, H a i. 1996. Biotopy Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie
SAV, 1996. 192 s. ISBN 80-967527-3-1
(8) www.enviroportal.sk
(9) www.sopsr.sk


 


Úvodná stránka