Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Hrušovany
 
 

Chrám svätého Martina

Pomenovanie chrámu

Svätý MartinPomenovanie kostola po svätcovi, ktorého úcta sa v cirkvi rozšírila po celej Európe, nie je náhodné. V Európe je mu zasvätených tisíce kostolov a kláštorov. Viaceré mestá, hrady, ostrovy a iné lokality nesú jeho meno. Svätý Martin Tourský bol synom vyššieho rímskeho dôstojníka narodil sa v roku 316, alebo 317 v rímskom posádkovom meste Sabaria v Panónii, dnešné Szombathely v Maďarsku. Kým bol ešte dieťaťom, jeho otca preložili do Pávie v severnej Itálii. Tam Martin získal dobré základné vzdelanie. Na vyššie štúdiá sa nedostal, lebo otec ho už v pätnástich rokoch, dva roky skôr, ako bolo zvykom prinútil, aby sa stal vojakom. V Pávii sa Martin zoznámil s kresťanstvom a dal sa zapísať medzi katechumenov. Ako mladého vojaka preložili Martina do mesta Amiens v severnej Galii, terajšom Francúzsku. Tam sa mu prihodila príhoda, ktorú s obľubou zobrazovali maliari a ktorá je charakteristická pre tohoto svätca. Raz v zimnej noci zazrel na ulici polonahého žobráka, ktorý pýtal almužnu. Martin nemal pri sebe peniaze, ale chcel ochrániť úbožiaka aspoň pred zimou. Preto mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu daroval žobrákovi. Nasledujúcej noci sa mu vo sne zjavil Kristus prikrytý polovicou jeho plášťa. Na začiatku roku 360 bol Martin vysvätený za diakona a neskôr za kňaza. V roku 371 bol Martin vysvätený za biskupa. Biskup Martin Tourský sa dožil 80-tich rokov a zomrel 8. novembra 397.

Prvá písomná zmienka

Dátum skutočného postavenia chrámu sa doposiaľ nepodarilo zistiť. Prvý krát sa kostol spomína až v roku 1332, v súvislosti s dokladovaním vyberania cirkevných poplatkov. Kostol bol pôvodne postavený v románskom slohu, o čom svedčí i zachovaná svätenička, ktorá je osadená do muriva a nachádza sa v zádverí pod chórom. V dnešnej podobe sa kostol zachoval z renesančnej prestavby z roku 1736. O tom, že pôvodný chrám je starší dokazuje i zápis v kronike našej farnosti, ktorá sa nachádza v Preseľanoch. Do kroniky d. p. dekan Ernest Trebatický napísal pri príležitosti výkopov základov pre sakristie: "Pri kopaní základov sme narazili na starý kamenný základ." Tak znie zápis a pokračuje, že tento základ mohol byť zo staršej stavby, alebo z obvodového múru, ktorým bol kostol pôvodne obohnaný. To, že chrám sv. Martina mohol byť postavený v priebehu prvej polovice 11. storočia, potvrdzujú i chrámy z blízkeho okolia, ktorých architektúra je podobná a ich výstavba spadá do toho obdobia. Podobné kostoly sú v Šuriankach, Čakajovciach a kostol Panny Márie v Sádku, ktorý je doposiaľ i obohnaný kamenným múrom.

Architektúra kostola

Chrám svätého Martina v minulostiArchitektúra chrámu je riešená s ohľadom na to, že po svojom vzniku mohol slúžiť ako pevnosť, čo dokazujú hrúbky múrov s malými oknami a taktiež opevnenie okolo kostola, z ktorého sa zachovala časť základov a odvodňovací krytý kanál zo severnej strany kostola.

Obvodové murivo je hrubé 80 cm a v niektorých častiach veže i viac ako 1 m. Je zhotovené z lomového a  riečneho kameňa, ktorého štruktúra bola v roku 1993 obnažená a viditeľná z vonkajšej strany, z dôvodu opravy vonkajšej omietky. Väzba muriva je v spodnej časti kamenná do výšky asi 150 cm a vyššie sa už v murive vyskytuje i tehla. Na východnej stene je vo výške 2 m prielom v tvare písmena "V" až k rímse. Prielom je dodatočne vyplnený tehlovou väzbou. Kamenné murivo veže je preväzované plnou pálenou tehlou a z južnej strany veže je tehlou zamurovaný dverný otvor, čo dokazuje, že vstup do kostola bol v minulosti orientovaný z bezpečnostných dôvodov inak a terajší vstup je dodatočne vybudovaný.

Kostol pôvodne nemal vonkajšiu omietku, pretože murivo je v nárožiach preväzované s opracovanými kamennými kvádrami a je dokonale vyšpárované. Avšak vplyvom opráv a zmien sa do obvodového muriva dostala i tehla a iný stavebný materiál, ktorý pôsobil rušivo a preto boli steny pokryté vonkajšou omietkou.

Presbytérium s rovným uzáverom má pristavané sakristie z roku 1910, ktoré boli prestavané do dnešnej podoby podľa návrhov staviteľa Eugena Skapecza v roku 1930. V zadnej časti lode je murovaný chór. Stropný priestor je zaklenutý krížovou hrebienkovou klenbou z plnej pálenej tehly. Hladké fasády majú v nárožiach veže mohutné diagonálne dvojstupňové oporné piliere hrúbky 150 cm, ktoré sú ukončené pultovou betónovou strieškou. Podobný oporný pilier je aj v severnej časti transparentu. Bočné časti lode sú osvetlené kruhovými oknami. Hlavný vstup do kostola je riešený zo západnej strany pod vežou. V priestore pod vežou je vstup na chór a taktiež vstup ku zvonom. Konštrukcia strechy je drevená. Pôvodná krytina z pálenej škridly bola nahradená hliníkovým plechom. Pri výmene krytiny v roku 1984, bola taktiež zhotovená drevená konštrukcia i na murovanej veži, ktorá bola vtedy i pokrytá.

Chrám svätého Martina dnesV roku 1993 sa pristúpilo k ochrane vnútorného zariadenia tým, že obecné zastupiteľstvo dalo zhotoviť ochranné mreže na všetkých vchodoch do kostola. Mreže zapadajú do interiéru kostola a nepôsobia rušivo. V roku 1993 sa pristúpilo k obnove vonkajších častí kostola. Bola zhotovená cementová omietka s podkladmi až do muriva a bol zbúraný aj sokel z pálenej cementovej omietky. Omietky boli na podnet pamiatkového ústavu v Topoľčanoch zhotovené bez cementových prísad a sokel bol obložený obkladom tak, aby zabezpečoval prúdenie vzduchu medzi obvodovým murivom a obkladom. Hladké omietky boli povrchovo upravené farebne. Zatekanie a následné vlhnutie muriva sa odstránilo zhotovením klampiarskych výrobkov na všetky pultové striešky a boli opravené okapy a žľaby. Práce si vyžiadali na vtedajšiu dobu vysoké čiastky, ale z prispením kresťanov obcí Hrušovany a Koniarovce, ako aj oboch obecných úradov sa podarilo finančné prostriedky zabezpečiť.

Murovaná veža chrámu je svojím spôsobom zvláštnosť, ktorá sa vyskytuje v architektúre podobných stavieb v Západnej Európe iba v ojedinelých prípadoch a môže sa porovnať v tejto zvláštnosti iba s okolitými stavbami kostolov.

Vnútorné zariadenie

Zariadenie kostola pochádza z 19. a 20. Storočia. Hlavnou časťou chrámu je presbytérium, v ktorom je umiestnený hlavný oltár. Dominantu oltára umocňujú štyri stĺpy z dreva, ktoré sú ukončené ozdobnými hlavicami. V jeho strede je obraz sv. Martina a nad ním kruhové okno, ktoré uzatvára hornú časť ozdobným lemovaním. Oltár tvorí ucelený a ukončený celok, v strede ktorého je umiestnený obraz svätého Martina. Z čias renesančnej prestavby kostola sa zachovala z prvej polovice 17. storočia drevorezba Piety. Z toho obdobia sa zachovali aj plastiky Panny Márie s Ježiškom a drevorezby sv. Imricha a Štefana Kráľa.


 

Chrám svätého Martina

Nezachované nástenné maľby (obdobie pred r. 1984)

Nezachované nástenné maľby (obdobie pred r. 1984)

Nezachované nástenné maľby (obdobie pred r. 1984)

Nezachované nástenné maľby (obdobie pred r. 1984)


 


Úvodná stránka